Zaujímavosti

O spojení dedinky a kostola svedčí priamo jej názov, jednoznačne odvodený od slova kaplnka.
To však zrejme išlo o predchodcu súčasnej stavby, keďže obec vznikla určite skôr ako v prvej polovici 13. storočia, keď podľa odborníkov postavili terajší kostol. Ten predstavuje ukážkový príklad postupného prechodu od románskeho slohu ku gotike a jeho zasvätenie sv. Alžbete sa považuje za vôbec prvé doložené na území bývalého Uhorska. Kostol mal na vtedajšiu dedinu s odhadovaným počtom obyvateľov 100 až 200 nezvyčajne veľké rozmery. Začali ho stavať ešte ako typickú trojloďovú románsku stavbu s dvojvežovým západným priečelím. Štvorcové presbytérium však už stavitelia postavili v ranogotickom štýle s uplatnením typických prvkov tohto slohu – krížovou klenbou s masívnymi hranolovými rebrami a oknami s lomeným oblúkom. Stavbu dnes môžeme obdivovať v pôvodnej podobe – s neomietnutou tehlovou fasádou v kombinácii s bledoružovou omietkou, ktorej by ešte svedčala šindľová strecha.

Počas tureckých vojen v 16. storočí bol kostol poškodený a spustol, podľa ústnej tradície z 18. storočia v ňom už rástli aj stromy, výškou presahujúce obvodové múry. Stavba sa dočkala opravy niekedy v prvej štvrtine 17. storočia. Vtedy ho zastrešili a loď dostala nový plochý strop. Pravdepodobne počas tejto obnovy došlo aj k zbúraniu juhozápadnej veže.Rozsiahlou barokovou prestavbou prešiel v druhej polovici 18. storočia. Obvodové múry lode vtedy znížili asi o 60 – 70 cm a loď zaklenuli a nanovo zastrešili. Zbarokizované boli aj fasády, pričom pôvodné okná a južný portál zamurovali a namiesto nich vytvorili nové, väčšie okná i vstup.

O niečo neskôr kostol prvýkrát zvonku omietli. Stavba sa dočkala pamiatkarskej obnovy v rokoch 1960 až 1962. Vtedy okrem iného odstránili omietky z fasád a odkryté stredoveké stavebné prvky. Stále slúži miestnej farnosti rímskokatolíckej cirkvi i potrebám neďalekého saleziánskeho strediska. Kostol v Kaplne sa dlhé roky tešil aj z ďalšej výnimočnosti – presne datovanému roku vzniku, čím sa môže pochváliť len minimum našich stredovekých stavieb. Sám uhorský kráľ Belo IV. mal v roku 1244 udeliť bratom Vlkovi a Dávidovi z Kaplny povolenie postaviť v obci kostol zasvätený sv. Alžbete. Ukázalo sa však, že ide o falzifikát, vyrobený približne o sto rokov neskôr. Výskum navyše nepotvrdil pravosť ani druhej najstaršej listiny z roku 1313, v ktorej sa kostol sv. Alžbety taktiež spomína. Na stavbu kostola sa použilo približne 400 000 tehál. Kameň sa použil len na ostenia okien a južný portál. Tehlové murivo netradične nebolo omietnuté ani v interiéri presbytéria, ktorý v stredoveku býval zvyčajne bohato zdobený freskami. Maľba sa však našla len okolo dodatočne vytvoreného pastofória obdĺžnikového tvaru. Kvalitná úprava muriva v zachovanej veži a medzivežovom priestore naznačuje, že tam pôvodne mohli byť obytné miestnosti. O ich účele sa dodnes vedú diskusie. Jedna z hypotéz napríklad hovorí o celách pre mníchov – františkánov či mníchov inej rehole, ktorým sa niekedy postavenie kostola pre jeho veľkosť pripisuje. V neskoršom období tu bolo obecné väzenie. Počas rekonštrukcie v minulom storočí odkryli zamurované románske okná i zvyšok portálu. V lodi sa pod lavicami pre veriacich našla aj originálna stredoveká dlažba z tehlových šesťuholníkov.